Knižnice sú pre komunitu pilierom dôvery. Majú preto jedinečnú možnosť vzdelávať ľudí a motivovať ich k udržateľnejšiemu životnému štýlu. Tým, že knižnice samy zavádzajú ekologické opatrenia a dbajú na udržateľnosť svojich budov a služieb, idú ostatným príkladom. Zároveň sú ideálnym miestom na zdieľanie skúseností, ktoré nám pomáhajú čeliť environmentálnym výzvam.

V tejto prednáške sa pozrieme na to, ako sa ku klimatickej kríze postavili knižnice vo Veľkej Británii prostredníctvom kampane Green Libraries Campaign. Ukážeme si však aj svetové trendy v tom, ako sa knižnice čoraz viac otvárajú téme ekológie a udržateľnosti.

Cieľom kampane Green Libraries Campaign je urobiť z knižníc kľúčových hráčov v ochrane životného prostredia. Medzi jej najväčšie úspechy patrí Manifest zelených knižníc, pod ktorý sa podpísali stovky inštitúcií, založenie Týždňa zelených knižníc či organizácia úspešných konferencií. Kampaň sa neustále rozrastá a aktuálne sa sústredí na budovanie tzv. „ekologických uzlov“ (Green Library Hubs). Celá táto iniciatíva sa riadi mottom „Každá knižnica môže byť zelenou knižnicou“. Pomáha knižniciam bez ohľadu na ich veľkosť prijať udržateľnosť za svoju vlastnú hodnotu a inšpirovať okolie k zelenšej budúcnosti.

Archivácia webu a jeho neustále meniaceho sa obsahu zohráva významnú úlohu pri uchovávaní digitálneho kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie. Depozit digitálnych prameňov Univerzitnej knižnice v Bratislave sa ako jediné pracovisko v SR zaoberá systematickou archiváciou slovenského webu a pôvodných (born-digital) elektronických online publikácií. V r. 2015 bol v UKB vybudovaný komplexný informačný systém na zber, správu, dlhodobé uchovávanie a sprístupňovanie archivovaného obsahu. Od r. 2016 sa na pravidelnej báze realizujú výberové, tematické a celoplošné zbery slovacikálnych webových stránok. Trvalú udržateľnosť archivovaných dát zabezpečuje ich uloženie v Centrálnom dátovom archíve, ktorý slúži ako LTP úložisko pre dlhodobé uchovávanie. Príspevok prezentuje desať rokov existencie archívu a dosiahnuté výsledky, aktuálne technické a legislatívne problémy ako aj perspektívy a vízie ďalšieho rozvoja a inovácií.

Príspevok sa venuje fenoménu syndrómu vyhorenia a možnostiam posilňovania psychickej odolnosti (reziliencie). Hoci reflektuje niektoré špecifiká profesie knihovníkov, jeho princípy sú univerzálne uplatniteľné pre každého, kto čelí chronickému stresu, emočnej záťaži a riziku vyčerpania. Autorka prepája psychologickú teóriu s praktickým sebapoznaním a inovatívnymi prvkami arteterapeutického prístupu. 

V čase narastajúcej polarizácie, dezinformácií, nedôvery v demokratické inštitúcie a rýchlych technologických zmien sa knižnice čoraz viac stávajú piliermi občianskej odolnosti. Už to nie sú len miesta, kde sa poskytujú informácie. Táto prednáška približuje, ako knižnice v Holandsku a ďalších európskych krajinách pomáhajú posilňovať demokratickú kultúru, sociálnu súdržnosť a rovnosť. Robia to najmä cez programy zamerané na potreby používateľov a aktívne zapájanie verejnosti.

Prezentácia priamo nadväzuje na témy spoločenskej odolnosti a demokracie v programe konferencie. Ukazuje, ako knižnice v praxi využívajú Ciele udržateľného rozvoja OSN (SDGs) ako nástroj na budovanie verejnej dôvery. Konkrétne sa zameriava na:

• Cieľ 16: Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie

• Cieľ 10: Menej nerovností

• Cieľ 5: Rodová rovnosť

• Cieľ 4: Kvalitné vzdelávanie

• Cieľ 8: Dôstojná práca a hospodársky rast

Prednáška vyzdvihuje projekty, ktoré posilňujú demokratickú angažovanosť, inklúziu a prácu so znevýhodnenými skupinami. Všíma si tiež meniacu sa rolu knihovníkov, ktorí dnes vystupujú ako moderátori dialógu a budovatelia spoločenskej dôvery.

V rámci prednášky a workshopu prepojíme teoretické vhľady s konkrétnymi príkladmi z Holandska a Európy. Budeme diskutovať o tom, ako si môžu knižnice vybudovať silnú pozíciu kľúčových demokratických inštitúcií v obdobiach spoločenských kríz. Program je určený najmä pre knihovníkov, ktorých zaujíma advokácia, sociálna súdržnosť a budúca úloha knižníc vo verejnom priestore. 

Svet 21. storočia je preťažený informáciami. Vedieť rozoznať falošné informácie od faktov je dôležité pre každé rozhodnutie, ktoré robíme – v práci, doma, v škole, medzi priateľmi a členmi rodiny, ako aj v miestnej knižnici alebo komunitnom centre. Prístup k dôveryhodným a spoľahlivým informáciám je v dnešnej dobe kľúčový.

Preto sa knihovníci z Portugalska a Slovenska, z dvoch kútov a pohraničných oblastí Európy, v rokoch 2024 a 2025 spojili, aby vytvorili súdržnejšie, stabilnejšie, odolnejšie a tolerantnejšie komunity. Goethe-Inštitúty v oboch krajinách spolu s ďalšími partnermi boli kľučovými aktérmi v rámci projektu CLAD – Občania a knižnice proti dezinformáciám.

V apríli tohto roku som sa v Prahe zúčastnil na 34. konferencii EBLIDA, ktorej hlavnou témou bolo napĺňanie 17 cieľov udržateľného rozvoja (Agenda 2030 OSN) a úloha knižníc v tejto stratégii.

Európska asociácia knižničných združení predstavila ucelený rámec EBLIDA Matrix pre zapojenie európskych knižníc do Agendy 2030 – od demokratickej reziliencie cez vzdelávanie až po digitálnu suverenitu. Strategická vízia hovorí jasne: knižnica má byť centrom demokratických hodnôt a spoločenského rozvoja, miestom pre komunitu a slobodnú diskusiu o všetkých témach, vrátane tých nepríjemných.

Obsah príspevku

• Kľúčové posolstvá: Zhrnutie hlavných myšlienok z EBLIDA 2026 a náčrt úloh, ktoré európska úroveň definuje pre knižnice smerom k roku 2030.

• Strategická priepasť: Reflexia otázky, ktorú som si z Prahy odniesol najintenzívnejšie: Nakoľko je strategický jazyk EÚ počuteľný v každodennej prevádzke knižnice? Pri pulte, pri katalógu či v rozhovore s čitateľom? Kde vzniká priepasť medzi medzinárodnou víziou a prevádzkovou realitou a kto je zodpovedný za jej preklenutie?

Na záver stručne spomeniem americký dokument The Librarians o boji knihovníčok proti cenzúre a páleniu kníh. Je to dôležitá pripomienka, že „sloboda“ a „demokracia“ nie sú len prázdne pojmy, ale konkrétne a hmatateľné koncepty, ktorých úpadok v spoločnosti má veľmi jasné následky.

Naša knižnica funguje už piaty rok výlučne na dobrovoľníckej báze, čo prináša špecifickú skúsenosť profesijnej reziliencie v praxi. Popri vlastných zamestnaniach čelíme výzvam ako nedostatok času, absencia finančného ohodnotenia či prirodzené momenty vyčerpania. Zároveň sa však ukazuje, že práve vnútorná motivácia, zmysluplnosť práce a kvalitné medziľudské vzťahy sú kľúčovými piliermi našej odolnosti. Vnímame posun našej roly od správy knižničného fondu k aktívnemu budovaniu komunity a podpore čitateľskej gramotnosti. Táto skúsenosť potvrdzuje, že reziliencia inštitúcie stojí predovšetkým na ľuďoch, ktorí v nej nachádzajú hodnotu, aj bez formálneho ohodnotenia.

Umelá inteligencia doslova vtrhla do našich životov a mení ich v mnohých ohľadoch. Zmeny neobídu ani knižnice a ich systémy. Vývoj ukazuje, že kvalitne spracované a organizované dáta knižníc môžu v premyslenom spojení s umelou inteligenciou byť použité novými spôsobmi. Online katalóg sa od zložitého systému okienok s podmienkami hľadania, cez „google box“ plnotextového vyhľadávania posúva k novým používateľským rozhraniam.

Otázka dnes neznie či sa budeme sa o knihách s katalógom rozprávať, otázka znie či sme na túto zmenu pripravení!

Prezentácia sa zameriava na budovanie zdravej pracovnej kultúry a identifikáciu škodlivých systémových problémov vo firmách. Autorka analyzuje rôzne podoby toxického správania, ako sú mikromanažment, ohováranie či emocionálna manipulácia a poukazuje na ich vážne následky v podobe vyhorenia alebo odchodu talentov. Zdôrazňuje, že za nezdravé prostredie je často zodpovedné vedenie, ktoré toleruje výsledky na úkor slušnosti a vyhýba sa otvoreným rozhovorom. Riešenie ponúka prostredníctvom radikálnej otvorenosti, jasného nastavovania hraníc a vecnej komunikácie, ktorá chráni integritu zamestnancov. Zdravá kultúra nevzniká náhodou, ale vyžaduje si odvážny leadership a vedomé búranie bariér v dôvere.

Prezentácia o aktuálnych svetových trendoch v čítaní, o tom, prečo dnes rastú práve niektoré žánre a formáty, a čo nám to hovorí o spoločnosti, únave aj potrebách dnešných čitateľov. Pozrieme sa aj na to, ako na tieto zmeny reagujú kníhkupectvá, knižnice a čitateľské komunity vo svete, a čo z toho môže dávať zmysel aj na Slovensku.