● Súčasný svet sa nachádza v období „polykrízy“, ktorá zahŕňa klimatické, demokratické, technologické a sociálne výzvy, čo núti knižnice hľadať pri poskytovaní svojich služieb (ale aj svojho pôsobenia v rámci komunity) nové prístupy. Knižnice sa stávajú kľúčovými centrami spoločenskej, kultúrnej a demokratickej reziliencie, pričom ich rola je čoraz viac ukotvená v globálnych strategických rámcoch. Nástroje ako EBLIDA Matrix slúžia knižniciam ako kompas pre nastavenie regionálnych politík a merateľnosť ich prínosu k cieľom udržateľného rozvoja (SDGs).

● V oblasti technológií predstavuje umelá inteligencia (nielen) v online katalógoch (OPAC) príležitosť na prechod k prirodzenejšej komunikácii s používateľom. Cieľom nie je nahradiť katalóg chatbotom, ale využiť jazykové modely na preklad prirodzeného dopytu do vykonateľného a vysvetliteľného vyhľadávania v kvalitných bibliografických dátach.  Umelá inteligencia tak umožňuje používateľom prichádzať s problémami a situáciami namiesto presných a strikne stanovených bibliografických údajov.

● Desaťročnica projektu Digitálne pramene potvrdila nevyhnutnosť systematického webharvestingu pre záchranu kultúrneho dedičstva, ktoré vzniká výhradne v digitálnej podobe. Archivácia slovenského webu a e-born obsahu je v súčasnosti podporená aj novou legislatívou, ktorá ukladá povinnosť uchovávať spravodajské portály a elektronické publikácie. Budúcnosť v tejto oblasti smeruje k archivácii multimédií a sociálnych sietí.

● Knižnice sa v "unavenom a polarizovanom svete" stávajú dôležitým „tretím miestom“ a bezpečným útočiskom pre komunitu. Čítanie čoraz častejšie začína plniť funkciu regulácie stresu a emocionálnej adaptácie na presýtený svet plný neistoty. Trendy ako „slow reading“ alebo hodiny tichého čítania vracajú knihu do spoločenského priestoru ako nástroj na obnovu duševnej rovnováhy.

● Kritickou témou pre udržateľnosť knižníc je budovanie zdravej pracovnej kultúry a prevencia vyhorenia u zamestnancov. Stretávame sa s tým, že toxické prostredie a mikromanažment vedú k strate talentov, zatiaľ čo psychologické bezpečie a reziliencia umožňujú tímom efektívne čeliť každodenným výzvam. Ako odznelo aj na konferencii, zdravá kultúra nie je náhoda, ale výsledok vedomého leadershipu a nastavenia jasných hraníc.

● Skúsenosti z menších knižníc ukazujú, že pilierom odolnosti môže byť aj dobrovoľnícky model založený na dôvere a slobode. Rozdelenie úloh podľa zručností jednotlivcov a silná podpora zo strany zriaďovateľov umožňujú transformovať knižnicu na živý komunitný priestor aj s obmedzeným rozpočtom. Dobrovoľníctvo v tomto kontexte nie je lacnou pracovnou silou, ale súčasťou identity a energie knižnice.

● Knižnice majú nezastupiteľnú úlohu aj v ochrane integrity informácií a v boji proti dezinformáciám. Investície do digitálnej inklúzie musia byť sprevádzané rozvojom zručností a podporou otvorenej vedy. Podľa skúseností (aj zo zahraničia) kvalita verejnej diskusie v priestoroch knižnice priamo odzrkadľuje kvalitu demokracie v krajine.

● Environmentálna zodpovednosť sa stáva pevnou súčasťou poslania knižníc pod heslom „každá knižnica môže byť zelená“. Knižnice podporujú (mali by) princípy cirkulárnej ekonomiky a slúžia ako miesta na diskusiu o udržateľnom prístupe k životnému prostrediu. Tento prístup zahŕňa nielen ekologické budovy, ale aj vzdelávanie najmä dospelej komunity v oblasti klimatických zmien.

● Participácia občanov na správe vecí verejných cez knižnice posilňuje demokratickú legitimitu a kvalitu rozhodovania. Metódy ako „Deep Democracy“ umožňujú v skupinách vypočuť všetky hlasy (vrátane menšinových), čo vedie k stabilnejším kolektívnym rozhodnutiam. Knižnica sa tak stáva priestorom, kde sa praktizuje inklúzia v praxi.

Záverom konferencie je poznanie, že strategický rámec pre knižnice je dnes najucelenejší za posledných 30 rokov (najmä vďaka medzinárodným víziam a odporúčaniam, čo je v globalizovanej dobe dobrou správou aj pre nás). Hlavnou výzvou zostáva preklenutie priepasti medzi ambicióznymi stratégiami a operačnou realitou, k čomu je potrebná spolupráca asociácií, neziskového sektora, zriaďovateľov a technologických partnerov.

● Využívať umelú inteligenciu ako asistenta, nie náhradu ľudského potenciálu 

Implementovať systémy s umelou inteligenciou do online katalógov  tak, aby uľahčili používateľom hľadanie v prirodzenom jazyku, ale zároveň zachovali integritu a presnosť odborných metadát. Knižnično-informačné systémy by mali byť transparentné v transformácii otázok používateľa na dopyt, ktorý smeruje do databázy.

● Investovať do psychologického bezpečia a reziliencie 

Vedúci pracovníci knižníc by mali vedome budovať kultúru založenú na dôvere, radikálnej otvorenosti a priamej spätnej väzbe. Prevencia vyhorenia musí zahŕňať starostlivosť o mentálne zdravie zamestnancov a vytváranie rituálov, ktoré posilňujú odolnosť tímov.

● Komunikovať hodnotu knižnice jazykom externých stakeholderov 

Celoslovenské združenia (napr. aj regionálne štruktúry SSKK) a iné profesijné skupiny musia zapracovať globálne vízie do svojich koncepcií a plánov. Zároveň by mali strategické ciele (napr. SDGs - Ciele trvalo udržateľného rozvoja) vedieť prostredníctvom advokácie zahrnúť do rozpočtového krytia zo strany zriaďovateľov. Argumenty na podporu knižníc by mali byť doložené aj indikátormi spoločenského dopadu, nielen štatistikami základných knihovníckych ukazovateľov.

● Budovať knižnice ako nízkostimulačné útočiská

Knihovníci/knihovníčky a knižnice by mali reflektovať  mieru "vyčerpanosti" spoločnosti vytváraním zón s nízkou mentálnou stimuláciou, napr.  zavádzaním aktivít ako sú hodiny čítania, bez akéhokoľvek hodnotiaceho tlaku. Premieňať knižnice na miesto, kde sa čítanie napr. stáva zdieľanou skúsenosťou. Zároveň môžu prostredníctvom svojich aktivít spájať polarizovanú komunitu a poskytovať nízkostimulačný priestor na digitálny detox.

● Systémovo odbremeňovať knihovníkov od administratívy 

Spolupracovať s technologickými a IT partnermi na automatizácii rutinných procesov, aby knihovníci/knihovníčky získali kapacitu pre komunitnú prácu, prípadne advokáciu knižnice. Modernizácia infraštruktúry by mala smerovať k technologickej sebestačnosti a schopnosti analyzovať potreby používateľov. Prostredníctvom modernizácie zasa následne prinášať čo najlepšie a kvalitné služby používateľom a komunitám, v ktorých knižnice pôsobia.

Závery a odporúčania boli prijaté Organizačným výborom medzinárodného knižnično-informačného sympózia INFOS pod názvom LibRe 

20. mája 2026 v Košiciach.